Z astrologického hľadiska tento najkratší deň v roku otvára bránu znameniu Kozorožca, ktorému vládne pán času, prísny Saturn - zobrazovaný aj ako smrť s kosou. Ľudia pociťujú chlad, mnohí podľahli depresiám. Viac ako inokedy si uvedomujeme, ako sme závislí od slnečného jasu. To je ono koleso času, ktorému neujde žiaden pozemšťan.
Najhlbšia noc rodí najsilnejší deň
Do toho ako iskierka nádeje vchádza zvesť o narodení Ježiša. Komerčne naladení ľudia ju využívajú na svoje ciele, ale to nie je pointou tohto článku.
Pre prírodné národy a ľudí, ktorí sú napojení na rytmus Zeme, sú Vianoce sviatokom návratu slnka, ktorí sme aj my, Slovania, kedysi dávno oslavovali. Sviatok dnes zatlačený do úzadia, no konečne navracajúci sa medzi nás.
Zimný Slnovrat - oslava odchodu tmy, oslava príchodu svetla, návratu slnečného svetla a jeho životodárnej energie, ktorej bude od týchto dní opäť pribúdať. Slnko a s ním aj archanjel Michael sa obracia (slnovrat) smerom na sever a jeho lúče svetla pomaly, ale isto rozjasňujú naše mestá, polia, lesy a v neposlednom rade aj mier a tváre ľudí. Veď sa aj hovorí, že na Nový rok sa deň posúva o slepačí krok. Čím bude deň dlhší, tým sa v srdciach ľudí začne rodiť nádej na lepší zajtrajšok. Postupne kujú svoje plány, ktoré teraz zasiali do svojich myslí. Treba si však neustále polievať svoje semienka, a to tvorivosťou, usilovnosťou, sebadôverou, ale aj zdravým sebavedomím.
Symbolicky je teda Zimný Slnovrat stelesnením smrti i zvovuzrodenia zároveň. Smrti, ktorá je súčasťou života, a života, ktorý má svoj koreň v smrti. 21.12. je deň, kedy tma v cykle roku, ale aj symbolicky tma v našom živote, nabrala na najsilnejších obrátkach.
Je dňom, kedy to náročné a ťažké je na vrchole, a teda končí a následne musí prísť niečo nové. Smrť je s nami neustále. Keď sa zamyslíme nad cyklickým behom, ktorý je podstatou fungovania prírody okolo nás i nás samotných, zistíme, že sme za náš jeden život súčasťou hneď niekoľkých smrtí.
Tak, ako je jar znovuzrodením, leto kulmináciou energie, jeseň zberom úrody a prirodzenou prípravou na oddych, zima je v tomto zmysle nevyhnutnou smrťou. Keby nebolo tejto každoročnej smrti – zimy, kedy mnohé bytosti v prírode prirodzene hibernujú, či dokonca skutočne umierajú, nenastal by nový život. Denne nám vypadne niekoľko desiatok vlasov, aby mohli vyrásť nové, odumrie nám niekoľko buniek, aby došlo k ich obnove...
Mnohé naše myšlienky, názory a zásady musia umrieť, aby sa mohli v rámci nášho vývoja objaviť nové... Smrť je nevyhnutným prechodom k novej fáze života. Táto reinkarnácia je aj našou podstatou. Obdobie Zimného Slnovratu je silným obdobím. Je pozastavením sa v mŕtvom bode. Z astronomického hľadiska nasledujú po Slnovrate (21.12.) tri dni „ničoho“, tri dni kulminácie, čakania, dúfania..., času, kedy svetla akoby nepribúdalo a ani neubúdalo. Je to chvíľkový pobyt v bode nula, kedy sa to staré už uskutočnilo a to nové ešte nenastalo.
Následne po tomto napätí, sa 24.12. všetko preklopí na opačnú stranu, „zrodí“ sa svetlo, slnko „vypáli dieru“ do najčernejšej tmy.
Vskutku silný čas, pretože nič nenecháva svetlu vyniknúť tak silno, ako práve tma. Toto obdobie pripodobňujem k „bardo“. Termín „bardo“ poznáme z tibetskej duchovnej náuky, doslovne znamená „medzi dvoma“ („bar“- uprostred, „do“ dvoch) a je procesom, ktorý nastáva po smrti človeka. Je to obdobie, kedy duša zomrelého prechádza medzi dvoma existenciami.
Po fyzickej smrti sa duša oddelená od tela „potrebuje v tejto situácii zorientovať“, pobudnúť v „ničom“, zotrvať, zhodnotiť prežité, kým nadíde čas pre vstup do ďalšieho života. Na zhodnocovanie prežitého, na uvedomenie si kvality života, je čas Slnovratu veľmi vhodný.
Dôležitosť toho medzičasu si vyžaduje oslavu, nielen oslavu narodenia svetla 24.12., ale aj oslavu ukončenia tmy 21.12. a tej kulminácie medzi tým.
Sme Slovania a Slovania boli vždy prírodným národom, oslavujúcim prírodné javy, prírodné zákony.
Na Slnovrat oslavujeme smrť aj život zároveň, prejavujeme úctu k tomuto dokonalému kolobehu, oslavujeme silu Slnka, ktoré nám prináša svetlo, teplo a energiu pre život.
Oslavujeme boží tok. Stretávame sa v prírode, na lúkach zapaľujeme obradné vatry, okolo ktorých tancujeme, hráme na rôzne nástroje, spievame, očisťujeme sa, symbolicky sa lúčime s tým, čo už skončilo a prosíme o to nové.
Sú to nádherné oslavy, pri ktorých má každý možnosť napojiť sa na zdroj. Nie je nič jednoduchšie ako si vygooglovať nejakú skupinu, ktorá slnovratové oslavy organizuje v okolí a pripojiť sa.
Deň zimného slnovratu považovali pohanské národy za najväčší sviatok roka.
Kračúň, čiže Vianoce sú starým sviatkom prírodných náboženstiev. Je to oslava slnovratu, odkedy sa začínajú dni predlžovať. Aj názov Vianoce hovorí o tom, že v tomto období je viac noci. Je až neuveriteľné, že napriek snahe kresťanov nahradiť význam Vianoc inou udalosťou, sme si my Slovania uchovali pôvodný názov. Ak by sme im nechali zmeniť názov, volali by sa asi Kristusoviny.
Slnečné sviatky boli zväčša najbúrlivejšími výročnými sviatkami v roku. Zimný slnovrat bol čas, keď Slovania oslavovali návrat Slnka (vedeli pomerne presne vypočítať, kedy je Slnko najďalej). Vtedy chodili po domoch, nosili slnečný symbol (otáčajúci sa prakríž – viď obrázok k článku) alebo figúrku nového, mladého slnečného boha. Najkratší deň v roku (deň slnovratu) sa nazýva Kračúň. Na Svarožicovu počesť sa na Vianoce zapaloval kmeň tzv. “badnjak“. Tento obrat asi súvisel s kultom ohňa zvlášť dôležitého v najhlbšej zime, alebo so symbolom slnečného svetla a tepla, ktorého rast sa očakával a magicky privolával po zimnom slnovrate.
Oslavoval sa návrat Slnka. Ludia chodili po domoch a nosili otáčajúci sa prakríž alebo figúrku nového znovuzdrodeného boha Svarožica, Dažboga. Na jeho počesť sa zapaľovali ohne, ktoré súviseli s kultom ohňa, symbolom svetla a tepla, čím sa čarovne privolával po zimnom slnovrate. Symbolom bol tiež zlatý kanec (prasa), ktorý bol zasvetený Slnku.
S Vianocami sa viazali viaceré pekné obrady. Jedným z nich bolo aj toto: kto prvý na Vianoce vstal, nabral vodu zo studničky a ostatných ňou pokropil. Bolo to akési vzdanie úcty živlu a posvätenie všetkých do nového roku. Ďalej to bol “Ovseň” (useň, avseň, govseň) – obsypávanie ľudí zrnom, ktorým sa mal prebudiť život v prírode. Je to obrad agrárnej mágie, ktorý má zaistiť bohatú úrodu. K slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Nosili sa hlavne masky zvieracie: medveďa, koňa, kozla, vlka či tura. Niekedy sa muži prezliekali za ženy a naopak. V tomto období sa zbieralo imelo, ktoré je ochranným a liečivým prostriedkom (napr. proti neplodnosti žien).
Konali sa rôzne rituály na odháňanie zlých duchov, temných bytostí a démonov. Mnohé z nich sme prebrali aj my. Rodiny si dávajú vysvätiť domy a byty, viac ako inokedy sa zapaľujú sviečky, lebo oheň má čistiaci účinok. Dlžníci splácajú dlhy, rozhnevaní ľudia si podávajú ruky, bohatí obdarúvajú chudobných. Nový rok chce každý začať s čistým štítom.
Zmysel tohto obdobia je teda zostúpiť do hlbín svojho vnútra, vyniesť si pravdu na povrch a premeniť tmu na svetlo. Nelipnite preto na minulosti, len sa poučte z chýb, ktoré ste urobili a odpustite tým, ktorí vám ublížili. Žite svoju prítomnosť podľa vašich možností a schopností. Potom sa nebudete musieť báť budúcnosti…
